Slovensko čaká letné referendum. Prezident Peter Pellegrini však škrtol otázku o predčasných voľbách a na hlasovací lístok posunul len dve témy – zrušenie doživotnej renty a obnovu NAKA. Pozrite sa, aké sú pravidlá hlasovania a všetky dôležité informácie, čo by ste mali pred referendom vedieť.
Referendum na Slovensku v roku 2026
Referendum na Slovensku v roku 2026 je v poradí desiatym referendom. Tento ústavný nástroj priamej demokracie dáva občanom jedinečnú moc priamo zrušiť alebo potvrdiť legislatívne zmeny parlamentu, pričom jeho platnosť je striktne podmienená nadpolovičnou účasťou viac ako 50 % všetkých oprávnených voličov.
Definitívny termín konania určil prezident Peter Pellegrini na sobotu 4. júla 2026, kedy budú volebné miestnosti otvorené od 7:00 do 22:00.
Na hlasovacom lístku zostali dve finálne otázky zamerané na zrušenie doživotnej renty pre politikov (Lex Atentát) a vzkriesenie Úradu špeciálnej prokuratúry spolu s elitnou NAKA.
V článku nájdete:
- Základné informácie a termín
- Prečo bolo vyhlásené
- O čom sa bude rozhodovať
- Kurzy
- Kto môže hlasovať
- Minulé referendá
Základné informácie a termín referenda
| Dátum konania | 4. júla 2026 |
| Čas hlasovania | od 7:00 do 22:00 h. |
| Kto môže hlasovať | každý občan SR od 18 rokov |
| Hlasovanie zo zahraničia | prebieha výhradne poštou |
| Podmienka platnosti | nadpolovičná väčšina oprávnených voličov |
Prečo bolo vyhlásené referendum na Slovensku?
Referendum bolo vyhlásené na základe občianskej petície, ktorú na jeseň 2024 iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati v rámci kampane „Stačilo Fica“. Aktivisti odovzdali prezidentovi Petrovi Pellegrinimu celkovo 384-tisíc podpisov.
Prezidentský palác po overení hárkov uznal 363 799 platných podpisov. Ústava SR v tomto smere hovorí jasne – ak petíciu podporí viac ako 350-tisíc občanov, hlava štátu má povinnosť celoštátne referendum vyhlásiť.
Prezident však z pôvodného trojbodového plánu organizátorov vyradil otázku o predčasných voľbách, keďže podľa verdiktu Ústavného súdu nie je možné skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda.
O čom sa v referende bude rozhodovať?
Organizátori chceli v referende otvoriť tri veľké témy, no prezident z nich nakoniec vybral len dve. Obe otázky na lístku totiž priamo reagujú na tie najdiskutovanejšie zákony, ktoré schválil parlament v poslednom období.
Ak sa pozrieme na samotné referendum otázky v roku nakoniec prešli len tie, ktoré mieria na Lex Atentát a zmeny v trestnom práve.
Zrušenie doživotnej renty pre politikov
Prvá otázka referenda znie jasne: voliči majú rozhodnúť, či sa zrušia doživotné finančné príspevky a materiálne výhody pre vybraných politikov. Táto téma priamo reaguje na balíček zákonov Lex Atentát, ktorý vládna koalícia schválila po útoku v Handlovej.
V texte otázky sa otvorene spomína aj meno premiéra Roberta Fica. Ak v hlasovaní preváži odpoveď „ÁNO“, politické špičky po odchode z funkcií definitívne stratia nárok na doživotnú rentu, štátne auto so šoférom či stálu ochranku.
Vzkriesenie ÚŠP a elitnej NAKA
Druhá otázka referenda znie nasledovne: ľudia dostanú možnosť hlasovať za obnovenie dvoch zrušených inštitúcií – Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Tu sa otvára téma vládnych zmien v polícii a justícii. Keďže tieto elitné zložky v minulosti vyšetrovali najzávažnejšie korupčné a ekonomické kauzy, voliči môžu svojím hlasom priamo rozhodnúť, či ich chcú vrátiť späť do hry.
Prečo otázka o predčasných voľbách neprešla?
Súčasťou občianskej petície bola aj tretia vec – koniec súčasnej vlády a vyhlásenie predčasných volieb. Prezident Peter Pellegrini ju však z lístka škrtol. Oprel sa o verdikt Ústavného súdu SR, podľa ktorého naša ústava jednoducho nedovoľuje ľuďom skrátiť volebné obdobie parlamentu pomocou referenda.
„Pri súčasnom znení ústavy sa referendom volebné obdobie skrátiť nedá. Jedinou cestou je zmena ústavy,“ vysvetlil Pellegrini s tým, že ak by to pravidlá do budúcna umožňovali, plne by to rešpektoval.
Prezident však poukázal na zaujímavý politický paradox, ktorý mieri priamo na autorov petície zo strany Demokrati. Pripomenul, že keď sa v januári 2023 menila ústava, vtedajší poslanci (vrátane Márie Kolíkovej, Michala Šipoša či Juraja Šeligu) schválili návrh, ktorý právo predčasne ukončiť vládu zveril do rúk výhradne 90 poslancom v parlamente. Bežných ľudí tak z tohto rozhodovania cez referendum vtedy sami ústavne vynechali.
Kurzy na referendum 2026 v Tipsporte
Spoločenské a politické stávky sú medzi slovenskými tipérmi čoraz populárnejšie. Stávková kancelária Tipsport na túto udalosť promptne zareagovala a vypísala kurzy.
Bookmakeri sa pri kurzoch nezameriavajú len na samotné odpovede „ÁNO/NIE“ pri schválených otázkach, ale najmä na kľúčový parameter – volebnú účasť. Keďže história slovenských referend ukazuje, že doteraz bolo úspešné iba jediné (o vstupe do EÚ v roku 2003), stávky na to, či účasť prekročí alebo neprekročí 50 %, patria k najvyhľadávanejším.
Tipsport kurzy – volebná účasť v referende 2026
Kurzy boli aktualizované 26.5.2026
Kto môže v referende hlasovať?
Právo vyjadriť svoj názor v referende má každý občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania hlasovania dovŕši 18 rokov. Na rozdiel od komunálnych volieb, v celoštátnom referende nemôžu hlasovať cudzinci, a to ani v prípade, že majú na území Slovenska trvalý pobyt.
Ak spĺňate vekovú hranicu a máte slovenské občianstvo, štát vám umožňuje vybrať si z troch spôsobov, ako svoj hlas odovzdať.
Väčšina voličov využije klasickú možnosť a príde priamo do volebnej miestnosti v mieste svojho trvalého bydliska, kde sa stačí preukázať občianskym preukazom. Ak však plánujete v sobotu cestovať, na mestskom či obecnom úrade si môžete vopred vybaviť hlasovací preukaz. Pokiaľ oň žiadate elektronicky alebo listom, čas máte do 15. júna, no osobne si ho na úrade môžete vyzdvihnúť ešte aj v piatok 3. júla. Tento preukaz vám umožní odovzdať hlas v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na celom Slovensku.
Poslednou možnosťou bola voľba poštou zo zahraničia, o ktorú však bolo potrebné z logistických dôvodov požiadať v predstihu, a to najneskôr do 13. mája.
Organizácia, komisie a preukazy
Celú logistiku a technickú prípravu hlasovania má tradične pod palcom Ministerstvo vnútra SR. Pre referendum v roku 2026 zabezpečuje nielen tlač a distribúciu volebných materiálov, ale na svojom webe pravidelne zverejňuje aj presné pokyny pre mestá a obce.
Ak by ste chceli do celého procesu nazrieť zblízka a overiť si, ako prebieha kontrola priamo v teréne, kľúčová je pre toto referendum 2026 okrsková komisia. Do nej môžu nominovať svojich ľudí politické strany aj samotný petičný výbor. Každý jeden okrskár referenda 2026 tak bude v deň hlasovania priamo vo volebnej miestnosti dohliadať na regulárny priebeh a záverečné sčítavanie hlasov.
Ako dopadli referendá na Slovensku v minulosti?
Nadchádzajúce júlové hlasovanie bude v poradí desiatym celoštátnym referendom v ére samostatného Slovenska. Ak sa pozrieme na minulé roky, organizátori pred sebou majú obrovskú výzvu. Prelomiť apatiu slovenských voličov je totiž historicky takmer nemožné.
Z doterajších deviatich pokusov bolo úspešné referendum na Slovensku iba raz. V roku 2003 sa na hlasovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie zúčastnilo 52,15 % voličov. Všetky ostatné referendá stroskotali na tom, že k urnám neprišla potrebná nadpolovičná väčšina ľudí, a tak boli vyhlásené za neplatné.
Práve toto spomínané referendum na Slovensku v roku 2023 bolo poslednou podobnou skúsenosťou, kedy ľudia rozhodovali o zmene ústavy a možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu. Napriek masívnej kampani vtedy účasť dosiahla iba 27,25 % a hlasovanie bolo neplatné.
Podobný osud postihol aj známe „Referendum o rodine“ v roku 2015 (účasť 21,41 %) či hlasovanie o zrušení koncesionárskych poplatkov a poslaneckej imunity v roku 2010 (účasť 22,84 %). Pre bookmakerov v Tipsporte je tak historická štatistika jasným vodítkom, prečo sú kurzy na neplatnosť referenda opäť mimoriadne zaujímavé.
Zdroje: prezident.sk, mzv.sk, minv.sk, zdroj obrázka: canva.com
