Slovensko malo za sebou letné referendum, ktoré sa konalo v sobotu 4. júla 2026. Voliči rozhodovali o dvoch otázkach – zrušení doživotnej renty pre vybraných politikov a obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry spolu s NAKA.
Referendum na Slovensku v roku 2026
Referendum na Slovensku v roku 2026 bolo v poradí desiatym referendom v ére samostatnej Slovenskej republiky. Tento ústavný nástroj priamej demokracie dáva občanom možnosť priamo rozhodovať o vybraných otázkach, no jeho platnosť je podmienená účasťou viac ako 50 % všetkých oprávnených voličov.
Prezident Peter Pellegrini vyhlásil termín referenda na sobotu 4. júla 2026. Volebné miestnosti boli otvorené od 7:00 do 22:00, pričom na hlasovacom lístku zostali dve otázky.
Týkali sa zrušenia doživotnej renty pre vybraných politikov a obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry spolu s Národnou kriminálnou agentúrou.
Pôvodne mala byť súčasťou referenda aj otázka o predčasných voľbách, prezident ju však na hlasovací lístok nezaradil.
V článku nájdete:
- Základné informácie a termín
- Výsledky
- Prečo bolo vyhlásené
- O čom sa rozhodovalo
- Kurzy
- Kto mohol hlasovať
Základné informácie a termín referenda
| Dátum konania | 4. júla 2026 |
| Čas hlasovania | od 7:00 do 22:00 h. |
| Kto môže hlasovať | každý občan SR od 18 rokov |
| Hlasovanie zo zahraničia | prebieha výhradne poštou |
| Podmienka platnosti | nadpolovičná väčšina oprávnených voličov |
| Skutočná účasť | 16,13% |
| Výsledok referenda | referendum bolo neplatné |
| Počet hlasujúcich | 705 227 voličov |
Výsledky referenda 2026
Referendum na Slovensku 2026 bolo neplatné. Zúčastnilo sa ho 16,13 % oprávnených voličov, teda 705 227 ľudí. Na platnosť referenda by musela k urnám prísť nadpolovičná väčšina z viac ako 4,3 milióna oprávnených voličov.
Aj keď referendum nebolo platné, výsledky ukázali jasnú prevahu odpovedí „ÁNO“ pri oboch otázkach.
| Otázka | Výsledok „ÁNO“ | Výsledok „NIE“ |
|---|---|---|
| Dátum konania | 93,43 % / 658 937 hlasov | 5,32 % / 37 553 hlasov |
| Čas hlasovania | 92,2 % / 650 490 hlasov | 6,1 % / 42 876 hlasov |
Najvyššia účasť bola v Bratislavskom kraji, kde dosiahla 21,84 %. Najnižšia účasť bola v Košickom kraji, kde prišlo hlasovať 13,4 % oprávnených voličov.
Z okresov bola najvyššia účasť v okrese Senec, a to 24,18 %. Najnižšiu účasť zaznamenal okres Revúca, kde hlasovalo 7,91 % oprávnených voličov.
Ako dopadli referendá na Slovensku v minulosti?
Nadchádzajúce júlové hlasovanie bude v poradí desiatym celoštátnym referendom v ére samostatného Slovenska. Ak sa pozrieme na minulé roky, organizátori pred sebou majú obrovskú výzvu. Prelomiť apatiu slovenských voličov je totiž historicky takmer nemožné.
Z doterajších deviatich pokusov bolo úspešné referendum na Slovensku iba raz. V roku 2003 sa na hlasovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie zúčastnilo 52,15 % voličov. Všetky ostatné referendá stroskotali na tom, že k urnám neprišla potrebná nadpolovičná väčšina ľudí, a tak boli vyhlásené za neplatné.
Práve toto spomínané referendum na Slovensku v roku 2023 bolo poslednou podobnou skúsenosťou, kedy ľudia rozhodovali o zmene ústavy a možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu. Napriek masívnej kampani vtedy účasť dosiahla iba 27,25 % a hlasovanie bolo neplatné.
Podobný osud postihol aj známe „Referendum o rodine“ v roku 2015 (účasť 21,41 %) či hlasovanie o zrušení koncesionárskych poplatkov a poslaneckej imunity v roku 2010 (účasť 22,84 %). Pre bookmakerov v Tipsporte je tak historická štatistika jasným vodítkom, prečo sú kurzy na neplatnosť referenda opäť mimoriadne zaujímavé.
Prečo bolo vyhlásené referendum na Slovensku?
Referendum bolo vyhlásené na základe občianskej petície, ktorú na jeseň 2024 iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati v rámci kampane „Stačilo Fica“. Aktivisti odovzdali prezidentovi Petrovi Pellegrinimu celkovo 384-tisíc podpisov.
Prezidentský palác po overení hárkov uznal 363 799 platných podpisov. Ústava SR v tomto smere hovorí jasne – ak petíciu podporí viac ako 350-tisíc občanov, prezident má povinnosť celoštátne referendum vyhlásiť.
Prezident však z pôvodného trojbodového plánu organizátorov vyradil otázku o predčasných voľbách. Oprel sa pritom o verdikt Ústavného súdu, podľa ktorého nie je možné skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda, ak to ústava výslovne neumožňuje.
O čom sa v referende rozhodovalo?
Organizátori chceli v referende otvoriť tri veľké témy. Na hlasovacom lístku však nakoniec zostali len dve otázky. Obe reagovali na politické a legislatívne zmeny, ktoré boli v posledných rokoch výraznou témou verejnej diskusie.
Voliči rozhodovali o týchto otázkach:
Zrušenie doživotnej renty pre politikov
Prvá otázka sa týkala zrušenia doživotných finančných príspevkov a materiálnych výhod pre vybraných politikov. Táto téma priamo súvisela s balíčkom zákonov známym ako Lex Atentát, ktorý vládna koalícia schválila po útoku na premiéra Roberta Fica v Handlovej.
V texte otázky sa spomínala aj doživotná renta pre premiéra Roberta Fica. Ak by bolo referendum platné a výsledok záväzný, hlasovanie „ÁNO“ by znamenalo zrušenie nároku na doživotnú rentu, štátne auto so šoférom či stálu ochranku pre politikov, ktorých sa opatrenie týkalo.
Za zrušenie doživotnej renty hlasovalo 93,43 % zúčastnených voličov. V absolútnych číslach išlo o 658 937 hlasov. Proti bolo 5,32 % hlasujúcich, teda 37 553 voličov.
Keďže však účasť nedosiahla požadovanú hranicu, referendum nebolo platné a výsledok nebol záväzný.
Obnovenie ÚŠP a elitnej NAKA
Druhá otázka sa týkala obnovenia dvoch zrušených inštitúcií – Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Táto téma nadväzovala na zmeny v polícii a justícii. Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA boli v minulosti spájané najmä s vyšetrovaním závažnej korupčnej, ekonomickej a organizovanej kriminality.
Za obnovenie ÚŠP a NAKA hlasovalo 92,2 % zúčastnených voličov, teda 650 490 ľudí. Proti bolo 6,1 % hlasujúcich, čo predstavovalo 42 876 hlasov.
Aj v tomto prípade však platilo, že pre nízku účasť nebol výsledok referenda záväzný.
Prečo otázka o predčasných voľbách neprešla?
Súčasťou občianskej petície bola aj tretia vec – koniec súčasnej vlády a vyhlásenie predčasných volieb. Prezident Peter Pellegrini ju však z lístka škrtol. Oprel sa o verdikt Ústavného súdu SR, podľa ktorého naša ústava jednoducho nedovoľuje ľuďom skrátiť volebné obdobie parlamentu pomocou referenda.
„Pri súčasnom znení ústavy sa referendom volebné obdobie skrátiť nedá. Jedinou cestou je zmena ústavy,“ vysvetlil Pellegrini s tým, že ak by to pravidlá do budúcna umožňovali, plne by to rešpektoval.
Prezident však poukázal na zaujímavý politický paradox, ktorý mieri priamo na autorov petície zo strany Demokrati. Pripomenul, že keď sa v januári 2023 menila ústava, vtedajší poslanci (vrátane Márie Kolíkovej, Michala Šipoša či Juraja Šeligu) schválili návrh, ktorý právo predčasne ukončiť vládu zveril do rúk výhradne 90 poslancom v parlamente. Bežných ľudí tak z tohto rozhodovania cez referendum vtedy sami ústavne vynechali.
Kurzy na referendum 2026 v Tipsporte
Spoločenské a politické stávky patria medzi témy, ktoré si v slovenských stávkových kanceláriách nachádzajú svoje miesto. Tipsport na referendum zareagoval vypísaním kurzov, pričom najväčšia pozornosť smerovala najmä na volebnú účasť.
Bookmakeri sa nezameriavali iba na odpovede „ÁNO“ alebo „NIE“, ale predovšetkým na to, či účasť prekročí hranicu potrebnú na platnosť referenda.
História slovenských referend naznačovala, že prekročiť hranicu 50 % bude veľmi náročné.
Uvedené kurzy sú len pre zaujímavosť, keďže referendum skončilo.
Tipsport kurzy – volebná účasť v referende 2026
Kurzy boli aktualizované 6.7.2026
Kto mohol v referende hlasovať?
Právo hlasovať v referende mal každý občan Slovenskej republiky, ktorý najneskôr v deň konania hlasovania, teda 4. júla 2026, dovŕšil 18 rokov. Na rozdiel od komunálnych volieb nemohli v celoštátnom referende hlasovať cudzinci, a to ani v prípade, že mali na území Slovenska trvalý pobyt.
Voliči si mohli vybrať z troch spôsobov, ako svoj hlas odovzdať. Najčastejšou možnosťou bolo hlasovanie priamo vo volebnej miestnosti v mieste trvalého bydliska, kde sa stačilo preukázať občianskym preukazom.
Ak sa volič v deň referenda nachádzal mimo svojho trvalého bydliska, mohol využiť hlasovací preukaz. Pri elektronickej alebo písomnej žiadosti bolo potrebné požiadať oň najneskôr do 15. júna 2026. Osobne si ho bolo možné vybaviť ešte do piatka 3. júla 2026. Hlasovací preukaz následne umožnil odovzdať hlas v ktorejkoľvek volebnej miestnosti na Slovensku.
Poslednou možnosťou bola voľba poštou zo zahraničia. O tú však bolo potrebné požiadať vopred, najneskôr do 13. mája 2026.
Organizácia, komisie a preukazy
Organizáciu a technickú prípravu referenda zabezpečovalo Ministerstvo vnútra SR. Malo na starosti tlač a distribúciu hlasovacích materiálov, metodické pokyny pre mestá a obce aj základné informácie pre voličov.
Na regulárny priebeh hlasovania dohliadali okrskové volebné komisie. Svojich zástupcov do nich mohli nominovať politické strany aj petičný výbor, ktorý referendum inicioval. Členovia komisií boli počas dňa priamo vo volebných miestnostiach a po skončení hlasovania sa podieľali aj na sčítavaní hlasov.
Zdroje: prezident.sk, mzv.sk, minv.sk, zdroj obrázka: canva.com
