Poľské parlamentné voľby – výsledky, víťazom sa stala strana Právo a spravodlivosť

Poľské parlamentné voľby

Poľské parlamentné voľby v poľštine pomenované Wybory parlamentarne w Polsce sú riadne parlamentné voľby a občania, ktorí majú právo voliť, si v nich vyberajú senátorov a poslancov na štvorročné funkčné obdobie.

Parlamentné voľby v Poľsku prebiehali podobne ako predčasné parlamentné voľby na Slovensku, ktoré sa konali len o dva týždne skôr.

V článku nájdete

• Výsledky
• Kandidáti
• Kurzy

Poľské parlamentné voľby 2023 prehľad

Deň volieb	15. októbra 2023
Funkčné obdobie	4 roky
Počet volených mandátov	460 poslancov a 100 senátorov
Víťaz	Prawo i Sprawiedliwość (Právo a Spravodlivosť)
Prieskumy	United Surveys, IBRiS
Kde si staviť	Tipsport, Fortuna, Niké

Poľské parlamentné voľby 2023 výsledky

Pozrite si nižšie kompletné výsledky Poľských parlamentných volieb. Víťazom sa stala strana Právo a Spravodlivosť, no radovala sa opozícia, ktorá nakoniec aj zostavila vládu.

1. Právo a Spravodlivosť – 35,38 %
2. Občianska koalícia – 30,70 %
3. Tretia cesta – 14,70 %
4. Nová ľavica – 8,89 %
5. Konfederácia – 6,82 %
6. Ostatní – 3,75 %

Kedy boli parlamentné voľby 2023 v Poľsku

Poľské parlamentné voľby 2023 sa konali 15. októbra 2023.

Tento dátum vyhlásil prezident Poľskej republiky Andrzej Duda 8. augusta a jedná sa o najskorší možný termín parlamentných volieb, aký mohol byť.

V nedeľu 15.10.2023 okrem poľských parlamentných volieb prebiehalo aj celoštátne referendum.

Voľby do poľského parlamentu

V poľských parlamentných voľbách si poľskí občania starší ako 18 rokov, ktorí sa zapísali do zoznamu voličov, vyberali zástupcov do hornej i dolnej snemovne parlamentu, teda Senátu a Sejmu.

Spolu si občania vybrali 100 senátorov a 460 poslancov.

Víťazom volieb sa stala politická strana PIS (Prawo i Sprawiedliwość), ktorá zvíťazila aj vo voľbách v roku 2019 a 2015.

Volebné mandáty v Poľsku

Volebné mandáty v Poľsku sa na základe rôznych volebných systémov pre každú z dvoch komôr – Senátu a Sejmy.

Sejm má 460 kresiel. Každá volebná jednotka je rozdelená na jednotlivé okrsky – volebné obvody, kde kandiduje viacero kandidátov. Kandidát, ktorý získa v každom okrese najviac hlasov, získa mandát v Sejme. Takto sa vyberajú všetci poslanci v Sejme.

Senát má 100 senátorov. Voľby do Senátu prebiehajú väčšinovým systémom. To znamená, že ak žiadny kandidát nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov, koná sa druhé kolo volieb, kde si zmerajú sily dvaja najlepší kandidáti z prvého kola. Kandidát s nadpolovičnou väčšinou hlasov v druhom kole vyhrá a získa senátny mandát za svoj obvod.

Voľba senátorov vám môže byť blízka so slovenskými prezidentskými voľbami, kde väčšinový systém funguje podobne.

Poľské parlamentné voľby kandidáti

Kandidáti v poľských parlamentných voľbách boli rozdelení do niekoľkých skupín, podľa toho, kde a začo sa rozhodli kandidovať.

Konkrétne sú strany rozdelené takto:

• Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov
• Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu len v niektorých okresoch
• Strany, ktoré nominovali kandidátov len do Senátu

Strany, ktoré nominovali kandidátov do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov

Táto skupina je najväčšia, čo sa týka počtu strán, z ktorých si Poliaci vo voľbách mohli vyberať. V tejto skupine bolo zaradených až 14 politických strán, z toho 7 malo reálnu šancu na úspech.

Poľské parlamentné voľby kandídáti do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov

Politická strana	Líder strany
Bezpartyjni Samorządowcy	Tymoteusz Myrda
Trzecia Droga	Władysław Kosiniak – Kamysz, Szymon Hołownia
Nowa Lewica	Włodzimierz Czarzasty, Robert Biedroń
Prawo i Sprawiedliwość	Jarosław Kaczyński
Konfederacja Wolność i Niepodległość	Krzysztof Bosak, Sławomir Mentzen
Koalicja Obywatelska	Donald Tusk
Polska Jest Jedna	Rafał Piech

Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu len v niektorých okresoch

V tejto skupine strán poľskí občania mali na výber z niekoľkých ďalších strán, ktoré sa zapojili do volieb len v niektorých okresoch.

Dokonca niektoré zo strán, ktoré sú zaradené do tejto skupiny, kandidovali len do Sejmu a vo voľbách do Senátu nemali žiadneho kandidáta. Príkladom takej strany je Polska Liberalna Strajk Przedsiębiorców.

Poľské parlamentné voľby kandidáti do Sejmu len v niektorých okresoch

Politická strana	Líder strany
Polska Liberalna Strajk Przedsiębiorców	Paweł Tanajno
KWW Ruchu Dobrobytu i Pokoju	Maciej Maciak
Normalny Kraj	Wiesław Lewicki
KWW Mniejszość Niemiecka	Ryszard Galla
Antypartia	Marek Ciesielczyk
Ruch Naprawy Polski	Romuald Starosielec

Strany, ktoré nominovali kandidátov len do Senátu

Ďalšou skupinou sú strany, ktoré nekandidovali do Sejmu, ale len čisto do Senátu. Týchto strán je spolu 38, z toho 9, ktoré nominovali viacero senátorských kandidátov a 29, ktoré nominovali len jedného kandidáta do Senátu.

Medzi strany, ktoré nominovali do Senátu len jedného kandidáta, patria Polska Partia Piratów a Wolnościowcy.

Poľské parlamentné voľby kandídáti len do Senátu

Politická strana	Líder strany
Nowa Demokracja – TAK	Marek Materek
Zjednoczenie Chrześcijańskich Rodzin	Bogusław Rogalski
Polska 2050	Włodzimierz Zydorczak
Wolni i Solidarni	Jan Miller
Ślonzoki Razem	Leon Swaczyna
Zjednoczeni	Wojciech Kornowski
Związek Słowiański	Włodzimierz Rynkowski
KWW Mirosława Piaseckiego Kandydata na Senatora RP	Mirosław Piasecki
KWW Porozumienie Obywatelskie	Andrzej Dyszewski

Kurzy na voľby

Slovenské stávkové kancelárie pravidelne vypisujú spoločenské a politické stávky aj na udalosti, ktoré sa konajú mimo Slovenskej republiky. Napríklad si môžete staviť na prezidentské voľby USA 2024.

Staviť ste si mohli aj na poľské parlamentné voľby 2023.

Pri stávkovaní môžu hráči využiť rôzne výhody. Jednotlivé výhody a bonusy závisia na podmienkach jednotlivých stávkových kancelárii.

Zdroj: minv.sk, focus.research.sk, nrsr.sk, wikipedia.sk