Poľské parlamentné voľby
Poľské parlamentné voľby v poľštine pomenované Wybory parlamentarne w Polsce sú riadne parlamentné voľby a občania, ktorí majú právo voliť, si v nich vyberajú senátorov a poslancov na štvorročné funkčné obdobie.
Parlamentné voľby v Poľsku prebiehali podobne ako predčasné parlamentné voľby na Slovensku, ktoré sa konali len o dva týždne skôr.
V článku nájdete
Poľské parlamentné voľby 2023 prehľad
| Deň volieb | 15. októbra 2023 |
| Funkčné obdobie | 4 roky |
| Počet volených mandátov | 460 poslancov a 100 senátorov |
| Víťaz | Prawo i Sprawiedliwość (Právo a Spravodlivosť) |
| Prieskumy | United Surveys, IBRiS |
| Kde si staviť | Tipsport, Fortuna, Niké |
Poľské parlamentné voľby 2023 výsledky
Pozrite si nižšie kompletné výsledky Poľských parlamentných volieb. Víťazom sa stala strana Právo a Spravodlivosť, no radovala sa opozícia, ktorá nakoniec aj zostavila vládu.
- Právo a Spravodlivosť – 35,38 %
- Občianska koalícia – 30,70 %
- Tretia cesta – 14,70 %
- Nová ľavica – 8,89 %
- Konfederácia – 6,82 %
- Ostatní – 3,75 %
Kedy boli parlamentné voľby 2023 v Poľsku
Poľské parlamentné voľby 2023 sa konali 15. októbra 2023.
Tento dátum vyhlásil prezident Poľskej republiky Andrzej Duda 8. augusta a jedná sa o najskorší možný termín parlamentných volieb, aký mohol byť.
V nedeľu 15.10.2023 okrem poľských parlamentných volieb prebiehalo aj celoštátne referendum.
Voľby do poľského parlamentu
V poľských parlamentných voľbách si poľskí občania starší ako 18 rokov, ktorí sa zapísali do zoznamu voličov, vyberali zástupcov do hornej i dolnej snemovne parlamentu, teda Senátu a Sejmu.
Spolu si občania vybrali 100 senátorov a 460 poslancov.
Víťazom volieb sa stala politická strana PIS (Prawo i Sprawiedliwość), ktorá zvíťazila aj vo voľbách v roku 2019 a 2015.
Volebné mandáty v Poľsku
Volebné mandáty v Poľsku sa na základe rôznych volebných systémov pre každú z dvoch komôr – Senátu a Sejmy.
Sejm má 460 kresiel. Každá volebná jednotka je rozdelená na jednotlivé okrsky – volebné obvody, kde kandiduje viacero kandidátov. Kandidát, ktorý získa v každom okrese najviac hlasov, získa mandát v Sejme. Takto sa vyberajú všetci poslanci v Sejme.
Senát má 100 senátorov. Voľby do Senátu prebiehajú väčšinovým systémom. To znamená, že ak žiadny kandidát nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov, koná sa druhé kolo volieb, kde si zmerajú sily dvaja najlepší kandidáti z prvého kola. Kandidát s nadpolovičnou väčšinou hlasov v druhom kole vyhrá a získa senátny mandát za svoj obvod.
Voľba senátorov vám môže byť blízka so slovenskými prezidentskými voľbami, kde väčšinový systém funguje podobne.
Poľské parlamentné voľby kandidáti
Kandidáti v poľských parlamentných voľbách boli rozdelení do niekoľkých skupín, podľa toho, kde a začo sa rozhodli kandidovať.
Konkrétne sú strany rozdelené takto:
- Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov
- Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu len v niektorých okresoch
- Strany, ktoré nominovali kandidátov len do Senátu
Strany, ktoré nominovali kandidátov do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov
Táto skupina je najväčšia, čo sa týka počtu strán, z ktorých si Poliaci vo voľbách mohli vyberať. V tejto skupine bolo zaradených až 14 politických strán, z toho 7 malo reálnu šancu na úspech.
Poľské parlamentné voľby kandídáti do Sejmu aspoň v polovici volebných obvodov
| Politická strana | Líder strany |
|---|---|
| Bezpartyjni Samorządowcy | Tymoteusz Myrda |
| Trzecia Droga | Władysław Kosiniak – Kamysz, Szymon Hołownia |
| Nowa Lewica | Włodzimierz Czarzasty, Robert Biedroń |
| Prawo i Sprawiedliwość | Jarosław Kaczyński |
| Konfederacja Wolność i Niepodległość | Krzysztof Bosak, Sławomir Mentzen |
| Koalicja Obywatelska | Donald Tusk |
| Polska Jest Jedna | Rafał Piech |
Strany, ktoré sa zúčastnili volieb do Sejmu len v niektorých okresoch
V tejto skupine strán poľskí občania mali na výber z niekoľkých ďalších strán, ktoré sa zapojili do volieb len v niektorých okresoch.
Dokonca niektoré zo strán, ktoré sú zaradené do tejto skupiny, kandidovali len do Sejmu a vo voľbách do Senátu nemali žiadneho kandidáta. Príkladom takej strany je Polska Liberalna Strajk Przedsiębiorców.
Poľské parlamentné voľby kandidáti do Sejmu len v niektorých okresoch
| Politická strana | Líder strany |
|---|---|
| Polska Liberalna Strajk Przedsiębiorców | Paweł Tanajno |
| KWW Ruchu Dobrobytu i Pokoju | Maciej Maciak |
| Normalny Kraj | Wiesław Lewicki |
| KWW Mniejszość Niemiecka | Ryszard Galla |
| Antypartia | Marek Ciesielczyk |
| Ruch Naprawy Polski | Romuald Starosielec |
Strany, ktoré nominovali kandidátov len do Senátu
Ďalšou skupinou sú strany, ktoré nekandidovali do Sejmu, ale len čisto do Senátu. Týchto strán je spolu 38, z toho 9, ktoré nominovali viacero senátorských kandidátov a 29, ktoré nominovali len jedného kandidáta do Senátu.
Medzi strany, ktoré nominovali do Senátu len jedného kandidáta, patria Polska Partia Piratów a Wolnościowcy.
Poľské parlamentné voľby kandídáti len do Senátu
| Politická strana | Líder strany |
|---|---|
| Nowa Demokracja – TAK | Marek Materek |
| Zjednoczenie Chrześcijańskich Rodzin | Bogusław Rogalski |
| Polska 2050 | Włodzimierz Zydorczak |
| Wolni i Solidarni | Jan Miller |
| Ślonzoki Razem | Leon Swaczyna |
| Zjednoczeni | Wojciech Kornowski |
| Związek Słowiański | Włodzimierz Rynkowski |
| KWW Mirosława Piaseckiego Kandydata na Senatora RP | Mirosław Piasecki |
| KWW Porozumienie Obywatelskie | Andrzej Dyszewski |
Kurzy na voľby
Slovenské stávkové kancelárie pravidelne vypisujú spoločenské a politické stávky aj na udalosti, ktoré sa konajú mimo Slovenskej republiky. Napríklad si môžete staviť na prezidentské voľby USA 2024.
Staviť ste si mohli aj na poľské parlamentné voľby 2023.
Pri stávkovaní môžu hráči využiť rôzne výhody. Jednotlivé výhody a bonusy závisia na podmienkach jednotlivých stávkových kancelárii.
Zdroj: minv.sk, focus.research.sk, nrsr.sk, wikipedia.sk
