29. októbra
Holandské parlamentné voľby
Holandsko má za sebou predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali 29. októbra 2025. Po páde vlády občania rozhodovali o tom, kto povedie krajinu v nasledujúcom období a akým smerom sa Holandsko vydá.
Súboj o 150 kresiel v dolnej komore parlamentu bol odrazom meniacej sa nálady v spoločnosti – od rastúcej podpory pravicových strán až po snahu liberálnych a progresívnych síl udržať krajinu pevne zakotvenú v európskom smere.
🇳🇱 Parlamentné voľby v Holandsku
Holandsko má za sebou predčasné parlamentné voľby, ktoré sa konali 29. októbra 2025 – len pár dní po prezidentských voľbách v Írsku. Bol to jeden z najsledovanejších politických momentov roka, keď krajina po páde vlády rozhodovala, kto ju povedie ďalej a akým smerom sa vydá.
Výsledky ukázali, že Holandsko zostáva rozdelené, no zároveň živé a politicky pestré. Voliči dali najviac hlasov stranám D66 a PVV, za nimi nasledovali VVD, GL–PvdA a CDA. Októbrové voľby tak priniesli novú rovnováhu síl aj jasný signál, že Holanďania túžia po zmene – ale bez extrémov.
V článku nájdete
Kedy sa konali parlamentné voľby v Holandsku
Parlamentné voľby v Holandsku sa uskutočnili v utorok 29. októbra 2025 a išlo o predčasné voľby po páde vlády. Koalícia vedená premiérom Dickom Schoofom sa rozpadla po odchode strany PVV, čo otvorilo cestu k novým voľbám.
Voliči rozhodovali o zložení 150-člennej dolnej komory parlamentu, ktorá určí aj to, kto povedie krajinu v nasledujúcich rokoch. Účasť bola vysoká – hlasovať prišlo viac než 78 % voličov, čo potvrdzuje, že Holanďania vnímali tieto voľby ako dôležitý moment pre budúcnosť krajiny.
Kto kandidoval v holandských voľbách?
Predčasné parlamentné voľby v Holandsku priniesli pestrú zmes strán a osobností. O dôveru voličov sa uchádzalo viac než dvadsať politických subjektov – od nacionalistických až po zelené, liberálne a kresťanskodemokratické.
Strana pre slobodu (PVV)
Najviac pozornosti sa sústredilo na Geerta Wildersa a jeho Stranu pre slobodu (PVV). Po výraznom úspechu v predchádzajúcich voľbách sa Wilders snažil potvrdiť svoju pozíciu, no tentoraz jeho výsledok zaostal za očakávaniami. Napriek prísnej migračnej rétorike a dôrazu na národnú suverenitu získala PVV 26 mandátov – rovnaký počet ako jej hlavný súper.
D66 a CDA (Kresťanskodemokratická výzva)
O prekvapenie volieb sa postarala liberálna D66 vedená Robom Jettenom, ktorá dosiahla historický úspech a získala taktiež 26 kresiel. Strana stavila na moderné reformy, zelenú ekonomiku a proeurópsky prístup. Výrazne posilnila aj CDA Henrimu Bontenbalovi, ktorá oslovila stredových voličov a zaznamenala nárast na 18 mandátov.
GL–PvdA (Zelení a Strana práce)
Ľavicovú alternatívu predstavovala koalícia GL–PvdA pod vedením Fransa Timmermansa, ktorá v kampani zdôrazňovala sociálnu spravodlivosť, dostupné bývanie a klimatickú politiku. Skončila so ziskom 20 kresiel.
VVD, JA21, NSC a ďalšie
VVD s Dilan Yeşilgöz-Zegerius získala 22 mandátov a potvrdila pozíciu jednej z najstabilnejších strán v krajine. O konzervatívnych voličov sa uchádzala JA21, ktorá posilnila na 9 kresiel, zatiaľ čo NSC Pietera Omtzigta priniesla do politiky tému zodpovednosti, transparentnosti a dôvery.
Medzi menšími stranami sa do parlamentu dostali aj FvD, SP, CU, DENK, PvdD, SGP, Volt, BBB či 50+. Výsledky ukázali, že holandská politika zostáva mimoriadne rozdrobená – a zostavenie vlády bude opäť behom na dlhú trať.
Kurzy na Holandsko – Parlamentné voľby 2025
Na parlamentné voľby v Holandsku ste si mohli staviť staviť v Tipsporte, kde boli vypísané kurzy na tieto voľby.
Vďaka bohatej kurzovej ponuke, štedrému vstupnému bonusu a najväčšej komunite tipérov, je Tipsport najlepšou voľbou, ako tipovať voľby. V Tipsporte získajte 20 € len za registráciu a k tomu vstupný bonus až 4 000 €.
Aktuálne stávkové možnosti na voľby v Holandsku nie sú, pretože voľby skončili.
Tipsport kurzy na Holandsko – Parlamentné voľby 2025
Tipsport zaradil do svojej ponuky kurzy na to, ktorá strana získa najviac mandátov. Najväčším favoritom bola strana PVV.
Uvedené kurzy sme nechali iba pre zaujímavosť. Voľby sa skončili.
Tipsport kurzy – víťazom sa stane
Kurzy boli aktualizované 22.10.2025
| Strana | Kurz |
|---|---|
| PVV | 1.12 |
| CDA | 4.50 |
| GL-PvdA | 8.00 |
| D66 | 25.00 |
| JA21 | 60.00 |
| VVD | 60.00 |
| FvD | 120.00 |
| SP | 120.00 |
| CU | 250.00 |
| DENK | 250.00 |
| PvdD | 250.00 |
| SGP | 250.00 |
| Volt | 250.00 |
Ako funguje volebný systém v Holandsku?
Holandsko má jeden z najproporčnejších volebných systémov v Európe. Celá krajina tvorí jeden volebný obvod, v ktorom si voliči vyberajú spomedzi kandidátov všetkých strán.
O 150 kresiel v dolnej komore parlamentu (Tweede Kamer) sa rozhoduje na základe pomerného zastúpenia – teda podľa toho, koľko percent hlasov ktorá strana získa.
Neexistuje tu klasická volebná klauzula, ako ju poznáme napríklad na Slovensku či v Česku. Na získanie jedného mandátu stačí približne 0,67 % hlasov, čo umožňuje vstup aj menším a špecializovaným stranám. Vďaka tomu je holandský parlament mimoriadne pestrý, no zároveň to znamená, že vytváranie stabilných koalícií býva zložité a často trvá celé mesiace.
Každý volič hlasuje pre jedného kandidáta na kandidátke vybranej strany. Po sčítaní hlasov sa najprv rozdelia mandáty medzi strany podľa ich celkového výsledku a následne sa určia konkrétni poslanci podľa počtu preferenčných hlasov.
Cieľom tohto systému je, aby bol v parlamente čo najlepšie zastúpený hlas každého voliča – od konzervatívcov až po zelené či regionálne hnutia. Má to však aj svoju daň: vytvoriť vládu v tak rozdelenej krajine nie je jednoduché. Rokovania po voľbách často trvajú celé týždne, niekedy aj mesiace.
Výsledky parlamentných volieb v Holandsku
Holandsko má po voľbách jasno – hoci víťaza nemožno určiť jednoznačne, výsledky ukázali, že krajina zostáva rozdelená a rôznorodá ako nikdy predtým. Volebná účasť bola mimoriadne vysoká – 78,4 %, čo svedčí o silnom záujme voličov o budúcnosť krajiny.
Najviac kresiel získali D66 Roba Jettena a PVV Geerta Wildersa, ktoré skončili takmer vyrovnane – po 26 mandátov. Za nimi nasledovali VVD Dilan Yeşilgöz-Zegerius s 22 mandátmi, GL–PvdA Fransa Timmermansa s 20 a CDA Henrimu Bontenbalovi s 18 kreslami.
Do parlamentu sa dostali aj menšie strany ako JA21, FvD, BBB, DENK, SGP, PvdD, CU, SP, 50+ a Volt, ktoré potvrdili typickú rozdrobenosť holandskej politickej scény.
Zdroje: wikipedia.org, idnes.cz, tipsport.sk, bbc.co.uk
