Európsky parlament – čo to je, sídlo, história, ako funguje a voľby

Stavte si na voľby s bonusom

Voľby

USA

SLOVENSKO

TOP Bonus

Články

18+ Hrajte zodpovedne a pre zábavu

Európsky parlament je jednou z najdôležitejších inštitúcií Európskej únie. Prečítajte si o ňom všetky dôležité informácie – čo to je, aké je jeho sídlo, počet poslancov, jeho históriu, fungovanie a kedy sú Eurovoľby.

Európsky parlament

Európsky parlament je zákonodárny orgán Európskej únie. Jeho poslanci sú volení priamou všeobecnou voľbou na obdobie piatich rokov. Najbližšie sa konajú Eurovoľby vo všetkých členských štátoch začiatkom júna.

V článku nájdete

Čo je európsky parlament

Európsky parlament je jednou z hlavných inštitúcií Európskej únie (EÚ) a slúži ako jej legislatívny orgán. Parlament je zložený z poslancov, ktorí sú volení priamo občanmi členských štátov EÚ každých päť rokov.

Je to jediný priamo volený orgán v rámci EÚ a jeho úloha je kľúčová v procese tvorby európskej legislatívy.

Európsky parlament sídlo

Štrasburg európsky parlament, Brusel a Luxembursko sú jeho sídlami. V Štrasburgu sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa odohrávajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu sídli v Luxembursku.

Európsky parlament sídlo
Zdroj: unsplash.com

Európsky parlament počet poslancov

Parlament tvorí dokopy 705 europoslancov volených v 27 členských štátoch EÚ. Kreslá do EP na základe počtu obyvateľov každého členského štátu. Jedná sa však o zostupnú proporcionalitu – žiadna krajina nemôže mať menej než 6, ale ani viac ako 96 poslancov. 

Európsky parlament poslanci a ich celkový počet nesmie byť väčší ako číslo 750 (plus jeho predsedníčka resp. predseda).

História EP

História Európskeho parlamentu začala v roku 1952, keď bol založený ako Spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Toto zhromaždenie bolo konzultatívnym orgánom, ktorý pozostával z 78 členov menovaných národnými parlamentmi.

Kľúčové miľníky histórie európskeho parlamentu

  • 1958: S vytvorením Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM) sa zhromaždenie premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie. Počet členov sa zvýšil na 142.
  • 1979: Sa konali prvé priame voľby do Európskeho parlamentu. Toto posilnilo demokratickú legitimitu parlamentu a počet poslancov sa zvýšil na 410.
  • 1986: Jednotný európsky akt posilnil legislatívne a kontrolné právomoci parlamentu, najmä v oblasti vnútorného trhu.
  • 1992: Maastrichtská zmluva oficiálne premenovala Európske parlamentné zhromaždenie na Európsky parlament a ďalej rozšírila jeho legislatívne právomoci, vrátane spolurozhodovacieho postupu s Radou EÚ.
  • 1997: Amsterdamská zmluva rozšírila spolurozhodovací postup na ďalšie oblasti a posilnila úlohu parlamentu v procese schvaľovania nových členov Európskej komisie.
  • 2009: Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ďalej posilnila právomoci Európskeho parlamentu, urobila z neho spoluzákonodarcu v takmer všetkých oblastiach politiky EÚ a zvýšila počet jeho členov na 751.

Európsky parlament sa postupne vyvinul z konzultatívneho zhromaždenia na plnohodnotného zákonodarcu s významným vplyvom na legislatívny proces EÚ a kontrolu jej inštitúcií. Dnes má parlament 705 poslancov, ktorí sú volení občanmi členských štátov každých päť rokov.

Ako funguje európsky parlament

Európsky parlament je jednou z hlavných inštitúcií Európskej únie a funguje ako legislatívny orgán reprezentujúci občanov členských štátov EÚ.

Poslanci Európskeho parlamentu sú volení priamymi voľbami každých päť rokov. Počet poslancov z jednotlivých členských štátov závisí od veľkosti populácie každého štátu.

Poslanci sa v parlamente zoskupujú do politických frakcií podľa svojej politickej orientácie, pričom medzi hlavné frakcie patria Európska ľudová strana (EĽS), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Renew Europe a Európski konzervatívci a reformisti (EKR).

Parlament je rozdelený aj do viacerých stálych výborov, ktoré sa špecializujú na rôzne oblasti politiky, ako napríklad zahraničné veci, životné prostredie alebo hospodárske a menové veci. Tieto výbory pripravujú a prerokúvajú legislatívne návrhy.

Funkcie EP

Európsky parlament (EP) má niekoľko kľúčových funkcií vrámci Európskej únie. Medzi ne patrí legislatívna, rozpočtová, kontrolná a medzinárodná funkcia.

Legislatívna funkcia

Jednou z hlavných funkcií Európskeho parlamentu je prijímanie legislatívy. Spolu s Radou EÚ tvorí EP dvojkomorový legislatívny systém EÚ. Vďaka tomu parlament môže navrhovať, meniť a prijímať legislatívne akty. Európska komisia navrhuje nové zákony, ktoré potom prechádzajú procesom schvaľovania v parlamente a Rade.

Rozpočtová funkcia

Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu pri schvaľovaní a kontrole rozpočtu EÚ. Každoročne schvaľuje ročný rozpočet EÚ, čím ovplyvňuje, ako sa budú finančné prostriedky Únie rozdeľovať a používať. EP má tiež právo kontrolovať, ako sa s európskymi fondami zaobchádza.

Kontrolná funkcia

EP vykonáva dohľad nad činnosťou ostatných inštitúcií EÚ, najmä Európskej komisie. Poslanci parlamentu môžu klásť otázky Komisii a Rade a požadovať vysvetlenia týkajúce sa ich politiky a činnosti. V prípade nespokojnosti s činnosťou Komisie môže parlament vysloviť nedôveru Komisii, čo by znamenalo jej odstúpenie.

EP taktiež vykonáva kontrolu nad implementáciou európskej legislatívy v členských štátoch.

Medzinárodná a rozširovacia funkcia

EP musí schváliť všetky medzinárodné dohody, ktoré EÚ uzatvára, vrátane obchodných dohôd a zmlúv o pristúpení nových členských štátov. Taktiež udržuje vzťahy s krajinami mimo EÚ a inými medzinárodnými organizáciami.

Demokratická kontrola a zastúpenie občanov

EP je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ, ktorá zabezpečuje, že hlas občanov je zohľadnený pri tvorbe európskej legislatívy a politík. Poslanci parlamentu sú volení každých päť rokov a zastupujú rôzne politické frakcie, čo odráža široké spektrum politických názorov v členských štátoch.

Európsky parlament voľby

Voľby európsky parlament sa uskutočnili vo všetkých členských štátoch od 6. do 9. júna 2024. Na Slovensku prebehli presne v sobotu 8. júna.

💡TIP: Pre viac informácií o tom, ako voliť v Eurovoľbách, si pozrite volebný manuál.

Slovensko v Európskom parlamente

Slovensko zastupuje vo volebnom období 2019.2024 dokopy 14 europoslancov. Pozrite si ich aktuálny zoznam aj s informáciami v tabuľke.

EuroposlanecSlovenská politická stranaFrakcia v EPVýbor v EP
Eugen JurzycaSASEKRVýbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Michal WiezikPSRenew EuropeVýbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), Výbor pre petície (PETI)
Martin HojsíkPSRenew EuropePodpredseda Európskeho parlamentu, člen výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI), člen výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM)
Jozef MihálNezávislý – zvolený na kandidátke PSRenew EuropeVýbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL)
Vladimír BilčíkNezávislý – zvolený na kandidátke PSEĽSVýbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE). Zároveň je predsedom delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora
Lucia Ďuriš NicholsonováNezávislá – zvolená na kandidátke SASRenew EuropeVýbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE)
Róbert HajšelNezávislý – zvolený na kandidátke SMER-SDS&DVýbor pre priemysel výskum a energetiku (ITRE)
Monika BeňováSMER-SDNezaradenáVýbor pre kontrolu rozpočtu (CONT)
Katarína Roth NeveďalováSMER-SDNezaradenáVýbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI)
Miriam LexmannKDHEĽSVýbor pre zahraničné veci (AFET), Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL)
Ivan ŠtefanecKDHEĽSVýbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Peter PollákSlovenskoEĽSVýbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT)
Miroslav RadačovskýSlovenský PATRIOT – zvolený na kandidátke Kotlebovci ĽSNSNezaradenýVýbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO)
Milan UhríkRepublika – zvolený na kandidátke Kotlebovci ĽSNSNezaradenýVýbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE)

Zdroje: minv.sk, elections.europa.eu, wikipedia.org, europarl.europa.eu