Donald Trump je späť v prezidentskom úrade – a nestráca čas. Len pár týždňov po voľbách už stihol rozvíriť svetové trhy, nahnevať Čínu a sprísniť pravidlá na hraniciach. Pozrite sa, čo všetko sa udialo po jeho nástupe do úradu.
Donald Trump vo vláde
Donald Trump sa v roku 2024 stal po druhý raz prezidentom USA – ako prvý po viac ako sto rokoch, komu sa to podarilo mimo po sebe idúcich období. Trumpov návrat nebol len návratom k moci, ale aj návratom k politike, ktorá polarizuje, mobilizuje a mení tempo svetového diania.
Oproti minulým prezidentským voľbám pôsobí Trump ešte rozhodnejšie. Už v kampani sľuboval tvrdé kroky doma aj vo svete – a po voľbách konal hneď. Nový štart v Bielom dome neznamenal opatrné vyjednávanie, ale priamy zásah do najcitlivejších oblastí – od obchodu až po migráciu.
V nasledujúcich častiach sa pozrieme na to, aké kroky Donald Trump zatiaľ podnikol – a čo tieto rozhodnutia znamenajú pre Spojené štáty aj zvyšok sveta.
V článku nájdete
- Ochodná politika a clá
- Vojny, bezpečnosť a diplomacia
- Imigrácia a vnútorné opatrenia
- Energetika a životné prostredie
- Reakcia a nálady v krajine
- Kam smeruje Amerika pod Trumpovým vedením
Voľby 2024 a návrat do funkcie
Donald Trump sa v roku 2024 opäť uchádzal o Biely dom, tentoraz proti Kamale Harris, ktorá prevzala kandidátku po Joeovi Bidenovi. Z pozície viceprezidentky mala politické skúsenosti, no čelila náročnej úlohe – presvedčiť voličov v období napätia a rastúcej nedôvery v systém.
O výsledku rozhodli najmä kľúčové štáty ako Pensylvánia, Michigan, Georgia či Arizona. Trump v nich získal späť podporu, ktorú stratil v predošlých voľbách, a zabezpečil si jasnú väčšinu s 312 hlasmi voliteľov.
Jeho návrat do funkcie bol tichým potvrdením toho, že veľká časť voličov stále verí v jeho spôsob vedenia krajiny. Inaugurácia bola formálna, ale od prvého prejavu bolo zrejmé, že neprichádza s ústupkami. „America First“ sa vrátila – tentoraz ešte ráznejšie.
Trumpové prvé kroky vo vláde
Obchodná politika – clo ako nástroj
Jedným z prvých výrazných krokov Donalda Trumpa po nástupe do úradu bolo zavedenie ciel na dovoz tovaru do USA. Týkajú sa približne 60 krajín, s ktorými majú Spojené štáty podľa jeho administratívy vysoký obchodný deficit. Napríklad na tovar z EÚ platí nové clo vo výške 20 %.
Najviac však zasiahli opatrenia proti Číne, ktorá je najväčším ekonomickým rivalom USA. Trump zaviedol dodatočné clá vo výške 50 %, čím sa celkové sadzby na čínsky tovar vyšplhali až na 104 %. Zavedené boli aj recipročné clá, ktoré pôvodne mali byť 34 %, no nakoniec sa zvýšili na 84 %.
Zásadná zmena sa týka aj lacnejšieho čínskeho tovaru, ktorý bol doteraz od ciel oslobodený. Donald Trump nariadil, že všetok tovar v hodnote pod 800 dolárov, ako napríklad produkty z platforiem Temu či Shein, podlieha po novom 90 % clu – trojnásobne vyššiemu, ako sa pôvodne plánovalo.
Základné 10 % clo platí pre krajiny, na ktoré sa nevzťahujú individuálne sadzby. Tieto opatrenia vyvolali vlnu kritiky nielen z Číny, ale aj z Európskej únie a odborníkov na obchod, ktorí upozorňujú, že clá výrazne zdražia bežné tovary – od elektroniky až po obuv a autá.
Ekonomika a finančné trhy
Trumpove rozhodnutia v oblasti ciel a obchodnej politiky sa okamžite odrazili aj na ekonomike a nálade na finančných trhoch. Niektorí investori očakávajú, že podpora domácich výrobcov môže ekonomike pomôcť, iní sa obávajú, že nové clá zdvihnú ceny a znížia dopyt.
Zdražovanie sa môže dotknúť najmä bežných Američanov – napríklad pri produktoch ako smartfóny, autá, oblečenie či elektronika, ktoré sa často dovážajú z Číny. Už teraz sa špekuluje, že Apple môže prísť o miliardy, pretože časť výroby sa spolieha na čínske komponenty.
Na Wall Street tieto kroky vyvolali kolísanie trhov a nervozitu. Niektorí experti varujú, že ak sa obchodné napätie ešte viac prehĺbi, môže prísť k spomaleniu rastu alebo dokonca k recesii. Donald Trump zatiaľ tvrdí, že ide o „dočasnú cenu za obnovenie férového obchodu“.
Trump a svet – vojny, bezpečnosť a diplomacia
Trump sa po nástupe do úradu rozhodol pre razantný prístup aj v zahraničnej politike. Dáva najavo, že Spojené štáty už nebudú niesť zodpovednosť za problémy celého sveta. Zameriava sa na americké záujmy, uprednostňuje silové riešenia a nevyhýba sa kontroverzným vyjadreniam – či už ide o vojnu na Ukrajine, vzťahy s NATO, alebo napätie s Čínou.
Ukrajina a Rusko
Trumpova administratíva začala opäť hovoriť o potrebe mieru na Ukrajine. Prezident sa netají tým, že podporuje rokovania a nie ďalšiu eskaláciu. Zároveň však vyhlásil, že návrat k hraniciam spred roku 2014 nepovažuje za reálny a že členstvo Ukrajiny v NATO nie je podľa neho na stole.
NATO a európski spojenci
Donald Trump opäť otvoril tému výdavkov na obranu. Požaduje, aby členské štáty NATO dávali na obranu aspoň 5 % HDP, inak podľa neho nemôžu rátať s automatickou americkou pomocou. Zároveň začal obmedzovať vojenskú prítomnosť USA v Európe.
Tlak zo strany USA viedol k tomu, že v EÚ sa zintenzívnili debaty o vytvorení vlastnej armády. V niektorých krajinách – najmä vo Francúzsku a Nemecku – získava táto myšlienka čoraz viac verejnej podpory.
Čína a globálne napätie
Spolu s clami prišla aj tvrdšia rétorika voči Číne. Donald Trump kritizuje Peking za zastrašovanie Taiwanu, hovorí o ekonomickom útoku na USA a tlačí na zmeny vo vzťahoch. Tieto kroky zatiaľ vyvolali napätie, ale nie priamu konfrontáciu.
Blízky východ a ďalšie konflikty
V prípade Blízkeho východu Trump hovorí jasne: Amerika nemá zasahovať do každého konfliktu. Zameriava sa na ochranu vlastných záujmov a minimalizáciu vojenskej prítomnosti, pričom podporuje Izrael ako dlhodobého spojenca.
Imigrácia a vnútorné opatrenia
Donald Trump sa k téme migrácie vrátil bez veľkých obchádzok. Hneď v úvode oznámil, že obnovenie prísnej kontroly na hranici s Mexikom je prioritou. Rovnako zdôraznil, že USA sa už „nenechá zneužívať“ systémom, ktorý podľa neho umožňuje ľuďom prichádzať nelegálne a zostať v krajine bez následkov.
Kľúčovým krokom sa stalo rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý Trumpovej administratíve umožnil využívať Zákon o cudzích nepriateľoch na deportácie. Tento zákon pochádza ešte z čias druhej svetovej vojny a umožňuje vyhostenie cudzincov zo štátov, ktoré sú považované za nepriateľské.
Zároveň však prišli aj praktické zásahy – obnova výstavby hraničného múru, nasadenie vojakov k hraniciam a zmeny v azylovom procese. Donald Trump tvrdí, že ide o ochranu bezpečnosti. Kritici to však označujú za tvrdý zásah proti ľuďom utekajúcim pred vojnou a chudobou.
Energetika a životné prostredie
Trump opäť vsádza na domácu energiu. Podporuje ťažbu ropy, plynu a uhlia priamo v USA, pretože podľa neho je to lacnejšie, efektívnejšie a krajina tak nie je závislá od dovozu. Hovorí, že keď má Amerika vlastné zdroje, nemá dôvod kupovať energiu od iných.
Ihneď po nástupe do úradu zrušil viacero opatrení, ktoré obmedzovali emisie alebo podporovali zelené technológie. Nepovažuje klimatické predpisy za dôležité, skôr ich vníma ako záťaž pre firmy, ktoré musia investovať do drahších riešení.
Spomína sa aj možné opätovné vystúpenie z Parížskej klimatickej dohody, ku ktorej sa USA po Trumpovej prvej vláde znova pripojili. Donald Trump tvrdí, že USA by si mali určovať podmienky sami, nie byť viazané globálnymi dohodami, ktoré podľa neho zvýhodňujú iné krajiny, najmä Čínu.
Reakcia a nálady v Krajine
Návrat Trumpa rozdelil krajinu možno ešte viac ako kedysi. Jeho víťazstvo nie je len politickým výsledkom – je to odraz toho, ako rozdielne Američania vnímajú svet okolo seba. Jedni v ňom vidia ochrancu tradičných hodnôt, druhí varovanie pred ďalším obdobím nepokoja.
V mestách a medzi mladšími ľuďmi prevažuje skôr sklamanie a obavy. Hovoria o návrate politiky, ktorá ignoruje klimatickú krízu, sprísňuje migráciu a oslabuje demokratické inštitúcie. Často sa to ozýva na protestoch, v kampusoch aj na sociálnych sieťach.
Naopak, v menších mestách a priemyselných oblastiach prevláda pocit, že Donald Trump konečne opäť hovorí ich jazykom. Mnohí ľudia, ktorých sa dotkli vysoké ceny, strata práce alebo pocit, že ich nikto nepočúva, vnímajú Trumpa ako niekoho, kto sa za nich postaví a nehrá sa na diplomaciu.
Nálada v krajine je napätá. Ľudia sa nerozchádzajú len v politických názoroch – ale aj v tom, ako chápu, čo je dnes spravodlivé, správne alebo normálne. Amerika je rozdelená nielen medzi pravicu a ľavicu, ale aj medzi strach a nádej, medzi dôveru a frustráciu.
Donald Trump síce vyhral voľby, ale nevrátil krajine pokoj. Skôr ju opäť rozhýbal. A ako sa bude vyvíjať smerovanie Spojených štátov, to už nebude závisieť len od neho – ale aj od toho, ako spolu dokážu žiť ľudia s veľmi odlišnými očakávaniami.
Kam smeruje Amerika pod Trumpovým vedením
Donald Trump sa vrátil do Bieleho domu s jasným plánom – robiť veci po svojom a rýchlo. Rozhodnutia, ktoré urobil hneď v prvých týždňoch, ukazujú, že tentoraz sa nebude obzerať doprava ani doľava. Chce presadiť, čo sľúbil, a dá do toho všetko.
Zároveň však čoraz viac ľudí hovorí, že posúva hranice. Využíva právomoci prezidenta spôsobom, ktorý nie je celkom bežný. Niekto to nazýva silným lídrom, iný v tom vidí varovné signály. Objavujú sa dokonca slová ako „autoritatívny štýl“ alebo „mäkká diktatúra“.
Zatiaľ nie je jasné, ako ďaleko Trump zájde – ani ako na to zareagujú inštitúcie, opozícia či spoločnosť. No jedno je isté: v najbližších mesiacoch sa nebude rozhodovať len o tom, aké zákony sa prijmú. Pôjde aj o to, ako má vyzerať samotná demokracia v Amerike.
Zdroje: theguardian.com, politico.com, npr.org, fereignpolicy.com, apnews.com, sme.sk, aktuality.sk, wikipedia.org
