Prezidentské voľby v USA sú často plné napätia, no ich systém je pre mnohých nepochopiteľný. V USA totiž nevyhráva ten, kto získa najviac hlasov od ľudí. Kto teda skutočne rozhoduje o tom, kto sa stane prezidentom? Prečítajte si v článku všetko podstatné o tom, ako funguje volebný systém USA.
Volebný systém USA
V USA prezidenta nevolia priamo ľudia, ale volitelia. Keď ľudia hlasujú počas prezidentských volieb USA, v skutočnosti rozhodujú, ktorí volitelia budú mať na starosti výber prezidenta. Tento systém prebieha každé štyri roky.
Každý štát má iný počet voliteľov podľa toho, koľko má obyvateľov. Kandidát, ktorý získa minimálne 270 voliteľských hlasov, sa stáva prezidentom. Tento systém môže spôsobiť, že niekedy vyhrá kandidát, ktorý nemal najviac hlasov od ľudí, ale získal viac voliteľov.
V článku nájdete
- Základy volebného systému
- Ako funguje volebné kolégium
- Prideľovanie voliteľských hlasov v jednotlivých štátoch
- Výsledky volieb a ich význam
Základy volebného systému USA
V USA sa prezident nevolí priamo, ako je to v prezidentských voľbách na Slovensku. Namiesto toho volia občania takzvaných voliteľov, ktorí potom rozhodnú, kto bude prezidentom.
Tento proces sa nazýva nepriamy volebný systém. Každý štát má pridelený určitý počet voliteľov, ktorý závisí od veľkosti populácie daného štátu.
Ľudia síce hlasujú za svojho kandidáta, ale v skutočnosti tým rozhodujú, ktorí volitelia budú hlasovať za prezidenta. Tento systém môže byť trochu zložitý, pretože aj keď kandidát môže získať viac hlasov od voličov (ľudové hlasy), neznamená to automaticky, že sa stane prezidentom.
Rozhoduje práve počet voliteľských hlasov, ktoré kandidát získa z jednotlivých štátov.
Preto je veľmi dôležité získať väčšinu v kľúčových štátoch –swing states, s vysokým počtom voliteľov, ako sú Kalifornia, Texas alebo Florida.
Ako funguje volebné kolégium
Volebné kolégium je jedinečný systém, ktorý rozhoduje o tom, kto sa stane prezidentom USA. V praxi volia občania voliteľov, ktorí sa následne v rámci volebného kolégia zídu a hlasujú za prezidenta. Celkovo má volebné kolégium 538 voliteľov, čo zodpovedá počtu členov Kongresu plus troch voliteľov z Washingtonu, D.C.
Každý štát má svoj počet voliteľov, ktorý je založený na počte obyvateľov. Napríklad Kalifornia, najľudnatejší štát, má 55 voliteľov, zatiaľ čo malé štáty ako Vermont alebo Wyoming majú len troch.
Väčšina štátov, okrem Maine a Nebrasky, používa systém „víťaz berie všetko“, čo znamená, že ak kandidát získa väčšinu hlasov v danom štáte, dostane všetky jeho voliteľské hlasy.
Na to, aby sa niekto stal prezidentom, musí získať minimálne 270 voliteľských hlasov z celkových 538. Ak ani jeden kandidát nezíska potrebný počet, rozhodnutie prechádza na Snemovňu reprezentantov, čo je veľmi zriedkavé, ale už sa to stalo v histórii USA.
Volebné kolégium je často kritizované, pretože môže spôsobiť, že kandidát s menším počtom ľudových hlasov vyhrá voľby, ak má viac voliteľských hlasov. Tento systém je však dôležitý z historických dôvodov a zaručuje, že menšie štáty majú tiež určitú váhu vo voľbách.
Prideľovanie voliteľských hlasov v jednotlivých štátoch
Každý štát v USA má pridelený určitý počet voliteľov, ktorí sa zúčastňujú volebného kolégia. Tento počet závisí od veľkosti populácie daného štátu. Každý štát má najmenej troch voliteľov, zatiaľ čo štáty s väčšou populáciou, ako napríklad Kalifornia, majú až 55 voliteľov.
Pri prideľovaní voliteľských hlasov sa používa systém „víťaz berie všetko“ vo väčšine štátov. To znamená, že kandidát, ktorý získa v štáte najviac hlasov od voličov, získava všetky jeho voliteľské hlasy.
Napríklad ak v štáte Florida získa kandidát A 51 % hlasov a kandidát B 49 %, všetkých 30 voliteľov Floridy pôjde kandidátovi A. Tento systém však má dve výnimky – v štátoch Maine a Nebraska sa voliteľské hlasy prideľujú podľa výsledkov v jednotlivých volebných obvodoch.
Tento spôsob prideľovania voliteľov vedie k tomu, že kandidáti sa sústredia hlavne na tzv. „swing states“ – štáty, kde nie je jasné, kto zvíťazí a ktoré môžu rozhodnúť celé voľby. Zatiaľ čo štáty ako Kalifornia alebo Texas sú zvyčajne verné jednej strane, štáty ako Florida, Pensylvánia alebo Ohio sú často nevyspytateľné a práve ich výsledky môžu zmeniť priebeh volieb.
Preto tento systém kladie väčší dôraz na štáty ako celky, než na jednotlivých voličov. To môže spôsobiť, že aj kandidát s menším počtom hlasov od ľudí vyhrá voľby, ak získa viac voliteľských hlasov v správnych štátoch.
Počet voliteľov vo swing states
| Štát | Počet voliteľov |
|---|---|
| Florida | 29 |
| Pensylvánia | 20 |
| Michigan | 16 |
| Wisconsin | 10 |
| Severná Karolína | 16 |
| Arizona | 11 |
| Gruzínsko | 16 |
| Nevada | 6 |
| Ohio | 17 |
| Iowa | 6 |
| New Hampshire | 4 |
| Texas | 40 |
Primárky a nominačný proces
Pred samotnými prezidentskými voľbami prebiehajú v USA tzv. primárky a kaukusy, čo sú vnútrostranícke voľby, kde politické strany vyberajú svojich kandidátov na prezidenta. Tento proces sa začína približne rok pred voľbami a prebieha v každom štáte USA. Primárky sú buď otvorené (môže v nich hlasovať každý volič) alebo uzavreté (hlasujú len registrovaní členovia danej strany).
Každý štát má vlastný systém, no cieľ je rovnaký – určiť, kto získa podporu strany pre prezidentské voľby. Po skončení primárok sa uskutoční stranícky zjazd, kde je oficiálne nominovaný kandidát strany.
Rola politických strán
V USA zohrávajú politické strany významnú rolu v celom volebnom procese. Najväčšie a najsilnejšie sú dve strany – Demokratická a Republikánska strana. Tieto strany majú rozhodujúci vplyv na výber kandidátov.
Hoci v USA existujú aj menšie politické strany, ako sú Libertariánska strana či Strana zelených – tie majú len minimálny vplyv na národné voľby.
Politický systém v USA je postavený na dvojstrannom modeli, kde väčšinou víťazia kandidáti práve z týchto dvoch veľkých strán. Menšie strany môžu mať niekedy vplyv, napríklad tým, že odoberajú hlasy hlavným kandidátom, ale víťazstvo ich kandidátov je veľmi zriedkavé.
Výsledky volieb a ich význam
Výsledky prezidentských volieb v USA majú obrovský význam nielen pre samotnú krajinu, ale aj pre svet. Po voľbách sú hlasy od voličov spočítané v každom štáte a na základe nich sa rozhodne, ktorý kandidát získa voliteľské hlasy daného štátu. Víťazom volieb sa stane ten, kto ako prvý získa 270 voliteľských hlasov.
Čo je však dôležité – aj keď kandidát môže získať viac hlasov od občanov (tzv. ľudové hlasy), nemusí vyhrať voľby, ak nezíska dostatok voliteľských hlasov.
Tento rozpor nastal napríklad v roku 2000, keď George W. Bush vyhral voľby, aj keď jeho súper Al Gore získal viac ľudových hlasov. Podobná situácia sa opakovala aj v roku 2016, keď Donald Trump zvíťazil, hoci Hillary Clinton mala viac hlasov od voličov. V oboch prípadoch rozhodli o výsledku práve voliteľské hlasy z kľúčových štátov.
Výsledky volieb ovplyvňujú nielen vnútornú politiku USA, ale aj medzinárodné vzťahy, ekonomiku a bezpečnostné politiky. Nový prezident prináša so sebou nové priority a zmeny, ktoré môžu mať dopad na globálnu scénu. Preto sú americké prezidentské voľby sledované s veľkým záujmom po celom svete.
Výsledky prezidentských volieb USA 2024
Prezidentské voľby v USA v roku 2024 priniesli jasné víťazstvo Donaldovi Trumpovi, kandidátovi Republikánskej strany, ktorý sa stal novým prezidentom. Trump získal 295 volebných hlasov a podporu od 72 623 882 voličov, čo predstavuje 50,9 % všetkých odovzdaných hlasov. Tento výsledok ukázal jeho silnú podporu naprieč kľúčovými štátmi, ako sú Florida, Texas a Pensylvánia, ktoré mu zabezpečili rozhodujúci náskok.
Na druhej strane, Kamala Harris, kandidátka Demokratickej strany, získala 226 volebných hlasov a hlasovalo za ňu 67 927 989 voličov, čo predstavuje 47,6 % všetkých odovzdaných hlasov. Aj keď zvíťazila v štátoch ako Kalifornia a New York, nestačilo to na prekonanie Trumpovho náskoku.
Tieto voľby potvrdili, že politická scéna v USA je stále veľmi rozdelená. Trumpovo víťazstvo znamená návrat k jeho politickému štýlu a prinesie nové smerovanie, ktoré bude formovať budúcnosť krajiny na ďalšie štyri roky.
Zdroje: cnn.com, bbc.com, usa.gov, co-to-je.sk, whitehouse.gov, unsplash.com
