27. a 28. SEPTEMBER 2024
Voľby do senátu ČR
Voľby do senátu ČR sú jednou z kľúčových udalostí, ktoré formujú politickú scénu krajiny. Prvé kolo sa konalo už 20. a 21. septembra a druhé 27. a 29. septembra.
Prečítajte si všetko dôležité o voľbách do senátu 🇨🇿 a buďte v obraze.
🇨🇿 Voľby do senátu ČR
Volieb v Česku v roku 2024 je neúrekom. Po voľbách do Európskeho parlamentu prišli na rad aj české senátné voľby a krajské voľby.
Voľby do senátu Českej republiky ponúkajú občanom možnosť ovplyvniť politické smerovanie svojej krajiny a regiónov na nasledujúce obdobie.
V článku nájdete
České voľby do senátu termín
České senátne voľby sa od roku 1996 konajú každé dva roky, pričom sa vždy vymení tretina z celkového počtu 81 senátorov. Termín volieb vyhlasuje prezident na základe zákona o voľbách do Parlamentu Českej republiky. V roku 2024 sa súčasne konali aj krajské voľby.
Presné termíny pre voľby do Senátu a krajské voľby 2024 sú nasledovné:
Prvé kolo senátnych volieb a krajské voľby:
- 20. septembra 2024, piatok, 14:00 – 22:00
- 21. septembra 2024, sobota, 8:00 – 14:00
Druhé kolo senátnych volieb:
- 27. septembra 2024, piatok, 14:00 – 22:00
- 28. septembra 2024, sobota, 8:00 – 14:00
Právomoci a funkcie senátorov ČR
Senát Českej republiky je zodpovedný za zákonodarnú činnosť. Senátori prejednávajú návrhy zákonov, ktoré prešli Poslaneckou snemovňou a môžu ich schváliť, vrátiť s úpravami alebo úplne zamietnuť. Ak senátori navrhnú zmeny, Poslanecká snemovňa ich musí schváliť. Ak chcú poslanci prehlasovať Senát, potrebujú súhlas aspoň 101 poslancov.
V prípade ústavných a volebných zákonov je potrebný súhlas Senátu. Senát má aj právomoc navrhovať vlastné zákony.
Senát tiež schvaľuje členov Ústavného súdu, ktorých navrhuje prezident. Bez súhlasu Senátu ich prezident nemôže vymenovať. Predseda Senátu vyhlasuje prezidentské voľby a Senát zohráva dôležitú úlohu pri rozpustení Poslaneckej snemovne. V naliehavých prípadoch môže Senát prijímať zákonné opatrenia navrhnuté vládou, ktoré musí schváliť nová Poslanecká snemovňa na svojej prvej schôdzi, inak prestanú platiť.
Voľby do senátu ČR kandidáti
Senátorom sa môže stať každý občan Českej republiky, ktorý má volebné právo a dosiahol vek 40 rokov. Kandidovať môžu politické strany, hnutia aj nezávislí kandidáti.
Každý kandidát musí zložiť kauciu vo výške 20 000 Kč. Senátorom nemôže byť súčasne prezident, poslanec alebo sudca, ale môže byť ministrom, starostom alebo hejtmanom.
V roku 2024 kandidovalo do Senátu 171 kandidátov. Pred šiestimi rokmi to bolo 236 kandidátov a pred dvoma rokmi 178 kandidátov. Menší počet kandidátov je spôsobený vyšším počtom koalícií.
Kandidáti
- Eva Zažímalová (za ODS) – predsedníčka Akadémie vied
- Jana Mračková Vildumetzová (ANO) – poslankyňa ANO
- Drahoslav Ryba (ANO) – poslanec ANO
- Dominik Hašek (za TOP 09) – bývalý hokejista
- Břetislav Rychlík (za TOP 09) – režisér
- Markéta Šichtařová (za Svobodné) – ekonómka
- Róbert Šlachta (Přísaha) – predseda hnutia Přísaha, bývalý policajt
- Jiří Drahoš (s podporou vládnych strán) – miestopredseda Senátu
- Pavel Fischer (s podporou vládnych strán) – senátor
- Marek Hilšer (s podporou Pirátskej strany) – senátor
- Boris Šťastný (Motoristé sobě) – predseda pražskej organizácie strany Motoristé sobě
- Jan Látka (dříve ČSSD, nyní ANO) – bývalý senátor za Domažlice
- Liana Janáčková (dříve za Nezávislé, nyní za Svobodné) – bývalá senátorka za Ostravu
- Robert Baxa (nezávislý) – právnik
- Pavel Severa (nezávislý) – bývalý poslanec
- Stanislav Balík (nezávislý) – politológ
- Vladimír Tancík (nezávislý) – starosta Otíc
- Radek Iwoniak (nezávislý) – stavebný inžinier
- David Rumpík (nezávislý) – riaditeľ reprodukčnej kliniky
Volebný systém senátu ČR
Senátori v Českej republike sú volení na šesť rokov v dvojkolovom väčšinovom systéme. To znamená, že každý volebný obvod má jedného senátora. Ak v prvom kole žiadny kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov, po týždni sa koná druhé kolo, v ktorom súťažia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola.
Ak sa uvoľní miesto senátora a do konca jeho funkčného obdobia zostáva viac ako jeden rok, konajú sa doplňovacie voľby do 90 dní. Víťaz týchto volieb potom zastáva funkciu senátora do konca pôvodného funkčného obdobia.
Volebné obvody
Pre voľby do Senátu Českej republiky je ustanovených celkovo 81 obvodov, pričom v každom z nich sa volí jeden senátor. V roku 2024 sa voľby budú týkať 27 obvodov.
Zloženie senátu Českej republiky v súčasnosti
Senát Českej republiky má celkovo 81 členov, ktorí sú volení na šesťročné obdobie. Každé dva roky sa obmieňa tretina senátorov. Súčasné zloženie Senátu je rôznorodé – sú v ňom členovia z rôznych politických strán a nezávislí kandidáti.
Predsedom Senátu je Miloš Vystrčil, ktorý zastupuje ODS (Občanskú demokratickú stranu). Senát tvorí aj množstvo ďalších skúsených politikov, odborníkov z rôznych oblastí, a bývalých verejných činiteľov. Senátori zastupujú jednotlivé volebné obvody po celej krajine a prinášajú tak do Senátu rôzne perspektívy a skúsenosti.
Voľby do senátu ČR výsledky
Hnutie ANO českého expremiéra Andreja Babiša prvýkrát od svojho vzniku vyhralo voľby do Senátu.
Po sčítaní všetkých hlasov sa zistilo, že hnutie ANO získalo 12 mandátov, no väčšinu v Senáte si stále udržali koaličné strany. Kandidáti z vládnej koalície uspeli v 15 obvodoch, pričom najviac mandátov, až šesť, získalo hnutie STAN. ODS obhájila päť kresiel a TOP 09 získala dve.
Poradie | Strana | Mandát |
---|---|---|
1. | ANO | 12 |
2. | STAN | 6 |
3. | ODS | 5 |
4. | TOP 09 | 2 |
5. | KDU-ČSL | 2 |
6. | Prísaha | 1 |
ODS však prišla o päť mandátov, čo oslabuje jej pozíciu. Naopak, hnutie Prísaha si pripísalo prvé kreslo, ktoré obsadí jeho líder Robert Šlachta. Premiér Petr Fiala napriek úspechu ANO považuje výsledky za víťazstvo vlády, pretože koalícia si Senát udržala.
Účasť v druhom kole bola nízka, hlasovať prišlo len 17,5 percenta voličov. Nasledujúce týždne sa senátori budú dohadovať o rozdelení funkcií a príprave na novú schôdzu, ktorá sa uskutoční po 28. októbri.
Zdroje:wikipedia.org, seznamzpravy.cz, volby.cz, irozhlas.cz